Počas vojenských cvičení v lesoch Estónska bol jeden vojak vyzvaný, aby pomohol chlpatému spoluobčanovi uprostred skutočnej situácie na život a na smrť.
Erich Jyri Prikko je branný príslušník estónskych obranných síl a nedávno bol umiestnený s jednotkou blízko brehov jazera Võrtsjärv. Práve tam sa minulý týždeň Prikko rozhodol vydať sa do lesa a hľadať, ako sa vyjadril, „náhradnú kúpeľňu“. Ale potom ho zachvátilo iné volanie prírody, píše heaveanofanimals.com
„Počul som nejaké smiešne hlasy, ktoré mi pripomínali mačku alebo malé bábätko,“ povedal Prikko pre The Dodo. „Všimol som si nejaké roztomilé zvieratko, ktoré kráčalo ku mne. Najprv mi pripomínal psa, ale veľmi rýchlo som si uvedomil, že je to malé losie mláďa, ktoré sa mi snaží niečo povedať.“
Losie teľa tam bolo úplne samo. Keďže Prikko nechcel pridávať zvieraťu na utrpenie, rozhodol sa sadnúť si v nádeji, že sa losie mláďa zatúla späť k jeho matke, nech už bude kdekoľvek. Ale namiesto toho sa stalo toto.
„Pomaly kráčal ku mne,“ povedal Prikko. “Spočiatku bol dosť hanblivý, ale nakoniec sa rozhodol, že sa mi zdá dôveryhodný a veľmi sa ku mne priblížil.”
Prikko bol zaskočený — ale potom losie teľa zašlo ešte o krok ďalej.
“Dokonca sa snažil nájsť niečo pod mojou pazuchou,” povedal Prikko. “Mohol si myslieť, že mám mliečne žľazy.”
Zdalo sa, že mláďa losa rýchlo začalo považovať vojaka za svoju matku.
Prikko, samozrejme, nemohol splniť požiadavku, no hladné teľa napriek tomu utešovala len jeho nežná prítomnosť. Práve vtedy sa Prikko rozhodol pomôcť iným spôsobom.
“Zavolal som do našej veterinárnej kancelárie a oznámil som im, čo sa stalo,” povedal Prikko. “Chcel som urobiť viac pre malé teľa a chcel som sa opýtať, čo mám robiť.”
Prikkovi bolo povedané, aby vrátil teľa tam, kde ho našli, a aby monitoroval situáciu. Kvôli Prikkovej správe bol na miesto vyslaný veterinár s fľašou mlieka, aby nakŕmil mláďa losa pre prípad, že by sa jeho matka nevrátila.
Bolo ťažké nechať teľa tam samé — ale ťah sa vyplatil.
Prikko a jeho jednotka urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby nenarušili oblasť v prípade, že by matka teľaťa bola vystrašená. A naozaj, po tom, čo v noci počul los, sa Prikko prebudil a zistil, že dieťa je preč.
„Všimli sme si veľmi čerstvé veľké losie stopy, ktoré naznačovali, že malé teliatko zachránila jeho matka,“ povedal Prikko.
Zdá sa, že všetko bolo správne nastavené.
Prikko ako vojak považuje za svoju povinnosť chrániť aj zvieratá — a v tomto prípade túto úlohu splnil dokonale.
“Chcel som, aby ho našla matka teľaťa a bol som veľmi spokojný, keď sme zistili, že sa naozaj našli.”
Naozaj dobre odvedená práca.