Tento príbeh sa stal v lete. Vonku bolo teplo a sviežo, píše pozitívne-info
Vtáky sa zobudili skoro a zobudili ľudí svojim nádherným spevom.
Obliekla som si šaty a išla k jazeru. Ráno je tam neskutočne krásne. V nádrži bola pokojná a tichá voda a nad ňou sa týčila malá hmla. Na tráve bolo vidieť malé kvapky čistej rosy. K jazierku viedla len jedna cesta. Na dosiahnutie jazera bolo potrebné prejsť cez okraj lesnej húštiny.
Keď som tentokrát kráčal k jazeru, uvidel som medvedicu s medvedicou. Aby som ich nevyplašil, potichu som si sadol k stromu a rozhodol som sa počkať, kým zvieratá odídu.
V našej obci sa ľudia medveďov nebáli, často sa ľuďom ukazovali. Rozhodol som sa však, že musím byť opatrný. Nestihol som sa dobre schovať a medveď si ma všimol. Začala kráčať ku mne a tlačila svoje mláďa dopredu.
Videl som, že dieťa má poranenú labku. Pozrel som sa bližšie a všimol som si veľkú triesku. Zrejme to nevedeli dostať von sami, a tak sa medveď rozhodol prísť ku mne na pomoc. Vzal som zviera do náručia a jedným prudkým pohybom som triesku vytiahol. Medveď zavýjal a jeho matka sa opäť priblížila k nám. Skončilo to dobre, pomohol som medveďovi a jeho matka mi neublížila.
Hádam si veľa ľudí povie „to nemôžeš“, ale u nás na dedine sa medveďov nikto nebojí. Chýbajú lovci, medvede sú často kŕmené, takže sa nikdy nedotknú ani ľudí.
Zdroj: positive-info.com