Aj keď mývaly ešte nie sú v skutočnosti sociálne stvorenia, ak im ponúkne správna atmosféra, nadviažu aj puto s ľuďmi.
Rovnako ako tento mýval, ktorý bol objavený na okraji vozovky, a tiež sa zdalo, že život pre neho nebol extrémne jasný. Ani pri jeho záchrane nebola šanca na jeho podporu, keďže v neďalekých rehabilitáciách pre voľne žijúce zvieratá sa nenachádzalo žiadne bezpečné miesto pre neho.
Pomáhala mu však dobrovoľníčka pri záchrane divých zvierat, Nikki Robinson. Uvádza sa, že na otázku, čo sa musí urobiť s osirelým mývalom, odpoveďou je nechať ho na pokoji a príroda si vyberie svoju cestu. Robinson sa nedal presvedčiť a rozhodol sa pomôcť mývalovi.
Milá samička sa rozhodla zachrániť zvieratko a urobila všetko, čo bolo možné, aby zachránila to malé zvieratko. Problém bol však v tom, že pracovala dlhé hodiny a väčšinu času nebola ani vo svojom dome. Požiadala teda o pomoc svoju matku na dôchodku, ktorej sa mohlo páčiť podnikanie s mláďaťom mývala.
Takže Nikkina mamina a aj zvieratko sa navzájom splnili a boli tiež celkom nerozluční. Podľa Robinsona, hneď ako prvýkrát nakŕmila mývala fľašou a on ju hľadal, bola roztopená. Správala sa k nemu veľmi jemne a tiež si vytvorili puto.
Vďaka iniciatíve Nikkiho matky sa mýval zotavil počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov a nakoniec bol pripravený vrátiť sa späť do voľnej prírody. Pani bola natoľko prepojená s mývalom, že aj keď bol vypustený do voľnej prírody, udržiavala na dvore nejaké jedlo.
Mýval je vďačný pani, ktorá sa o neho starala a tiež si ju občas prezerá, hoci sú to už tri roky, čo sa prvýkrát stretli. Denne sedí vonku a tiež naňho čaká. Navštívi ju a aj to jej spríjemní deň. Chcel sa pritúliť, vzal si aj jedlo a potom zmizol.
Ich láska a tiež puto roztopia naše srdcia.